Včelárik zlatý
Od začiatku mojej fotografickej "kariéry" som si prial vyfotografovať nášho slovenského "papagája" Včelárika zlatého. Až,keď mi jedného dňa starký prezradil,že pozná miesto kde sa včeláriky nachádzajú.V hlave som si zmyslel."Hneď zajtra sa ideme pozriet na to miesto."Večer "som od radosti ledva zaspal.Ráno som sa zobudil už o piatej a volal som starkému:"Starký,svieti slnko ideme na včeláriky?"Starký mi povedal:"Môžme,oblečiem sa a asi okolo šiestej prídem."Rýchlo som sa obliekol ,pripravil fotovýbavu a už som nedočkavo čakal pri okne.Netrvalo dlho a starký bol tu.Nasadol som do auta a išli sme na prvú "expedíciu " za včelárikmi.
Cestou nás sprevádzali myšiaky a bažanty.Keď sme prišli na miesto,starký mi povedal,že sa musí ísť opýtať kamaráta kde sa presne nachádzajú.On nám povedal kde a my sme sa po prvý krát vybrali fotiť včeláriky.Autom sme zastali neďaleko od skaly,vybrali fotovýbavu a sadli sme si pod šíp a s nadšením pozorovali a čakali na včeláriky.Po pár minútach sa "prvý "objavil.Keď som to zbadal tak som sa potešil tak,že som žačal tak intenzívne cvakať,že som sa zastavil pri 24 zábery tohto včelárika.Konečne som sa mohol pýšiť ,že mám vo svojej fotografickej galérií Včelárika zlatého.
Keď som s a vrátil domov moja prvá cesta viedla k počítaču a sťahovaniu fotografií..Po pár dňoch som sa dohol so starkým ,že opäť pojdeme na včeláriky,ale tento krát sme vyskúšali inú taktiku ako na ne.Zastali sme autom až k skale.Včeláriky sa chvíľku báli ale po pár minútach prekonali strach a vidali sa na prieskum a to už z okna trčala moja 500-vka a cvakala ako divá.To boli už iné zábery včelárikov.Konečne som sa s nimi mohol pochváliť aj na ineternete.Neskôr keď mali včeláriky mladé vybrali sme sa opäť.Na naše prekvapenie , z dier vykúkali už mladí včeláričí nezbedníci.Pískali a upozorňovali rodičov,že sú hladné.Opäť sa 500-vka dobre zahriala.A to bolo posledný krát čo sme sa s nimi tento rok stretli.Preto si prajem aby aj na budúci rok prišli a potešili nás.